reklama

Aké je to byť introvertom

Rozmýšľal som o tom, či je správne o tom písať alebo nie, lebo to považujem za jednu s tých najosobnejších vecí vo svojom živote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rozmýšľal som o tom, či chcem o tom písať alebo nie, lebo to považujem za jednu s tých najosobnejších vecí vo svojom živote. Viem že ma ľudia môžu vnímať rôznymi pohľadmi, ale v skutočnosti to čo sa vo mne deje je niekde skryté. Mám rád tento svet, ale nie vždy považujem za správne sa niekomu otvoriť, lebo viem že to nie je najľahšie a nie každý to môže prijať. Uvedomujem si že hranica medzi mojim svetom a medzi svetom ľudí je strašne veľká, doslova je to také veľké ako priepasť. Byť introvertom nie je v skutočnosti také zlé, ako by si to ľudia reálne mysleli, len na to treba skutočne veľa trpezlivosti. Sme v spoločnosti, kde nie je ľahká akceptácia inakosti ako takej a občas sa na takýchto ľudí strhne veľa kritiky. Mnoho ľudí si povie že introverti sa uzatvárajú do seba a v skutočnosti to nie je až taká pravda. Skutočnosť je taká, že hľadajú nejakých ľudí čo to s nimi cítia rovnako a môžu sa s nimi porozprávať, teda ich pochopia. V dnešnom svete je doslova odvahou hovoriť o veciach ktoré sa nás týkajú a mnoho ľudí vyzdvihne našu odvahu. Celkovo platí že akákoľvek inakosť nie je vždy ľahko prijatá a nie mnoho ľudí akceptujú introverta, ja sám to neraz cítim. Sme súčasťou neustálych triednych rozdielov na základe ktorých človeka súdia, bez toho aby sa pozreli na to z jeho perspektívy. O introvertoch je veľmi zlá mienka, nie sú až taký uzavretý, ako si to všetci reálne myslia. Ani ja nie som úplne uzavretý, že by som kašlal na celý tento svet, len sa na veci pozerám inak a nie každému sa môže páčiť. Ja som si na to zvykol, že nie všetci docenia určité veci, ale to rozhodne neznamená, že sa kvôli určitým ľudom opustí a okamžite sa vzdám. Pousmejem sa nad tým a poviem si, že sú aj iní introverti čo sú omnoho uzavretejší a nedokážu sa dostať preč s tejto nekonečnej ulity. Skorej je horšie byť extrovertom a mať nejaké prehnané očakávania od samotného života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povedzme si to na rovinu, že introverti nie sú zlí ľudia, skôr sú viac uvážlivejší a snažia sa byť aj zodpovednejší za svoje životné kroky. Ja každý jeden deň rozmýšľam čo spraviť a ako spraviť, teda že aký to bude mať na mňa dopad aj napriek vedomiu že moje uvažovanie je iné. Uvedomujem si, že vo svojom živote nemusím mať vo všetkom pravdu a dodnes sa mi to potvrdzuje, ale ja to beriem a chápem to. Možno nebudem mať vo svojom živote všetko, ale poteším sa aj s toho mála čo v živote mám. Nemám problém akceptovať nejaký spoločenský názor, ale v poslednej dobe som na kopec vecí čítal mnoho názorov, že som sa do debaty radšej nezapojil. Ja ako introvert občas pociťujem že som nepochopený a nedocenený, teda skrátka sa nebudem v tomto klamať. Moja filozofia života sa často rozchádza s inými ľudmi a toto pochopí strašne málo ľudí. Svet je ako ľadovec a postupne prichádzame na to, že ako rýchlo sa dokáže rozpadnúť. Ale tak kto v dnešnej dobe nemá svoj vlastný svet, teda má ho každý bez ohľadu kým je a každý má právo si vytvoriť svoju určitú ochrannú bariéru. Ale aj tým introvertom čo je človek, tak v skutočnosti to netreba preháňať, lebo človek pri tomto robí chybu v jednom, že sa radšej uzatvára do seba a nekomunikuje z nikým. Doslova to nie je správny spôsob života a toho na čom by mal fungovať tento svet. Ale v skutočnosti treba prijať každého aký v skutočnosti je a pochopiť ho. Nie všetci máme rovnaký pohľad na svet, ale treba sa vcítiť aj do pocitov iných a prejaviť aspoň trošku empatie. Necítim ten rozdiel, ale viem že takýchto ľudí dokáže málokto prijať, teda dokáže to fakt len malá skupina ľudí. Všade platí že niektorí introverti sú uzavretejší viac a niektorí menej, možno že ani nie sú uzavretý, len hľadajú nejakého priateľa, ktorý by ich pochopil. Ja tých priateľov hľadám celý život a viem že to nie je tá najľahšia cesta, za tou cestou sú prekážky ktoré treba prekonať. Býva to aj o predsudkoch, lebo ľudia považujú introvertov za spoločensky nezaujímavých, ale v skutočnosti to nie je vôbec pravdou. Neplatí to všade rovnako, lebo všetci máme iné danosti a iné priority vo svojom vlastnom živote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme nie všetci introverti sú taký že ich treba hodiť do jedného vreca s tými ostatnými. Ja to sám dobre viem, že majú svoj vlastný svet, ale snažia sa aspoň nejako byť pokojný. Neraz si napriek tejto inakosti uvedomujem, že sa mi ťažko nadväzujú nejaké citové vzťahy, skorej sa mi darí nájsť si nejakých kamarátov, čo sa dokážu nejako so mnou stotožniť a pochopiť ma. Neraz som ja tým človekom, ktorý sa snaží viacmenej určitých ľudí pochopiť a vypočuť ich ako sa najlepšie dá. Viem že niekedy sú momenty, kedy nedokážem inak pomôcť človeku, ako ho psychicky povzbudiť. Viacmenej v niektorých momentoch to robím na diaľku alebo ak som z daným človekom, ale takýchto situácii nie je extra veľa. Celkovo napríklad extroverti ktorí sa väčšinou snažia pútať svoju pozornosť, tak introverti sú v tomto iný. Ich svet nie je vždy pochopený, človek si povie že sú príliš uzavretý, ale nie je to pravdou. Skôr len hľadajú nejakého správneho priateľa, ktorý by ich pochopil. Ja som prakticky na tom rovnako, len sa to snažím málo dávať ľudom najavo, lebo viem že to nedokážu všetci pochopiť. To ako s extrovertom, tiež nevie nikto pochopiť jeho extravagantné správanie ale niekto ho berie takého aký je. Mám mnoho inakostí vo svojom živote, ale toto je s tých najzásadnejších vecí ktorá ovplyvňuje všetko aj moje pocity a názory. Len už som sa s tým nejako naučiť žiť a brať to ako svoju výhodu, že možno sa neotvorí každému človeku okolo seba, ale za to viem, že mám svoju vlastnú fantáziu o svete a môžem to proste nejako využívať aj v praxi. Ale na druhej strane sa cítim napriek všetkému vyrovnaný, lebo viem že zo všetkého sa dá vytrieskať niečo pozitívne. V tomto prípade je to viacmenej to, že si nedokážem každého človeka moc pripustiť k srdcu. Ako rád spoznávam nových ľudí a bude to tak stále, ale viem že kvôli svojmu vnímaniu sveta sa mnoho priateľov odo mňa odvracia. Ja im to nevyčítam, tí čo sú so mnou, tak tento boj vyhrávajú a morálne sme ako taký jeden veľký tím. Celkovo pre človeka nie je ľahké sa z niečím priznať, často má kvôli tomu starosti a búcha mu srdce, lebo nevie ako ho tí ľudia budú vnímať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je aj málo ľudí s ktorými sa môžem o tom reálne rozprávať, teda ich je strašne málo na tomto svete. Pravdepodobne vo mne prevláda určitý pocit, že by ma za toto vysmiali. Väčšia časť introvertov zostáva vždy nepochopená inými ľuďmi a zostáva niekde v úzadí. Niekomu sa podarí zapadnúť do partie a niekomu zas nie, ja to ten druhý prípad, lebo nie vždy som v určitej partii a pri určitom spoločenstve ľudí je to ťažšie. Raz sa mi to stalo, pri stretnutí mladých ľudí čo sedeli na deke. Chcel som s nimi nejako nadviazať reč, potom neskôr mi bolo vyčítané, že som málo rozprával. Ale prečo, lebo v skutočnosti ma tí ľudia nedokázali poriadne ani pustiť k slovu, skrátka si rozprávali svoje a nepočúvali niečo iné. Skrátka ich bolo cez 7 a všetkých prekričať samo o sebe bolo fakt nezmysel, skrátka sa to nijakým spôsobom nedalo. Ako som bol rád, že som ich poznal, ale na druhej strane som mal úzkosť a mohol som spraviť niečo viac čo v konečnom výsledku nevyšlo. Moja introvertnosť sa doslova prejavuje všade, len ju ľudia nevidia, teda málo ľudí o nej vie. Nevešiam to všetkým na nos, lebo viem že koľko ľudí ma v tomto nepochopí a je to môj iný svet, do ktorého sa musí každý vcítiť. Moje vnútro je príliš dobré, že občas sa môže stať že bude zneužiteľné, ale skrátka to vychádza zo mňa. Ale nikto nemôže za to, aký je človek vo svojom vnútri a som možno príliš dobrý. Skrátka sa nezapájam do všetkého, čo sa momentálne rieši a nie preto že by som sa stránil, ale nepotrebujem sa znížiť k tomu, aby som riešil veci o ktorých nemám ani páru. Ale uvedomujem si, že sa nemôžem tým zaoberať a ani vyjadrovať svoj názor o tom. Zabíjam s tým strašne veľa času a viem že mám svoju vlastnú cestu, ktorou sa musím ubrať a neísť s prúdom. Uvedomujem si, že nie všetci budú so mnou zo všetkým súhlasiť a to ani nechcem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám kamarátov a s tých kamarátov, to najlepšie chápe jeden človek a sám prežíva neraz to isté. Preto neodsudzujem ľudí čo sú introverti, lebo v skutočnosti sú to omnoho lepší ľudia, než niektorí ľudia čo sa pretvarujú. Mám pocit že si dokážu viac vážiť ľudí okolo seba a tešiť sa s každodenného života. Ako nehovorím že by tí ostatní ľudia boli zlí, len si to čoraz viac všímam a zisťujem že kto sú tí praví. Ja to všetko pociťujem až po určitom čase, zisťujem že čo ma neskôr oslabuje a čo ma reálne posilní. Reálne sa vyrovnávam s takými vecami o ktorých ľudia reálne ani netušia a často moje pocity sú odlišné od pocitov všetkých ľudí čo poznám. Niekedy sú chvíle kedy nechcem o tom rozprávať a inokedy sa rád o tom rozhovorím, ale niekedy neviem komu. Ja som nikdy nebol taký, že by som sa niekde pretláčal a ani som sa nikomu nevtieral. Celkovo sa našlo pár jedincov čo dokázalo tento môj svet pochopiť a dokázali pochopiť aj moje pocity, názory a nálady. Ja proste nevyvolávam schválne tieto podnety, všetko zo mňa ide samo a to sa nedá nijako extra vysvetliť. Viem čo znamená sa absolútne odlíšiť od stáda a nezdieľať ich filozofiu, snažím sa počúvať a načúvať ľudom. Ale nejde to vždy, lebo každý človek je iný a má na spoločenské veci iný názor. Ale vo veciach čo sa týkajú nášho štátu, tak sa nie všetci zhodneme a máme skrátka iný názor. Nevieme sa zhodnúť v tom, čo je správne a čo nesprávne, lebo všetci sme nejakým spôsobom iný. Máme skrátka zaužívaný proces určitých vzorcov čo sú považované za správne a v skutočnosti nie sú správne, lebo sú prispôsobené realite, ktorá je v skutočnosti falošnou napodobeninou tej reálnej. Proste žijeme v určitom priestore, ale ten priestor je v skutočnosti virtuálny, často naše názory sa rozchádzajú z názormi čo sú prezentované naživo medzi ľuďmi. Na druhej strane som rád ak má človek iný názor na niečo, lebo to je dôkaz toho že nie sme ako roboti všetci rovnakí.

Nikomu netreba vyčítať že je iný, lebo aj ten človek raz bude inak rozmýšľať a uvažovať nad vlastnými slovami. Ja sám uvažujem nad každým slovom a nad čo poviem, viem že to neraz prestrelím. Ale priznajme si, kto sa vo svojom živote nezmýli alebo neurobí určite každý z nás. Nikto nemôže z nás za to aký sme, máme svoje kladné stránky a aj svoje záporné stránky. Všetci ľudia majú právo urobiť chybu a takto rovnako ju majú právo aj napraviť. V živote si každý človek druhú šancu a najme to, aby ho niekto vo svojom živote skutočne pochopil. Vždy by malo platiť, že všetci sme si rovní bez ohľadu na nejaké systémové pravidlá. Nemôžeme sa z niekým neustále porovnávať, lebo všetci vo svojom živote sme začínali od nuly, ako by to niekto povedal každý začínal s tej stoky, teda s toho bahna. Nikto sa nenarodil s tým že bol okamžite introvert, extrovert alebo s tým že má inú sexuálnu orientáciu, všetko sa v človeku ako takom formovalo samo. Aj človek sa nestane introvertom zo dňa na deň, postupne ako človek dospieva tak zisťuje že ako názory dozrievajú a pozerá sa na život inak. Samozrejme rešpektujem aj tých čo v skutočnosti nesúhlasia s politikou alebo ju cielene ignorujú, lebo vždy je lepšie zabiť čas zmysluplnejšie ako riešiť každodenné problémy vo svete a toto je správny prístup. Proste aj na tento systém sa treba vykašľať na systém a neriešiť ho, podľa mňa je toto ideálne riešenie. Každý introvert v živote rieši iné životné situácie a ináč sa k nim aj stavia. Ja sa tiež ku všetkému nestaviam rovnako a na druhej strane sa snažím neprikyvovať ako ovca na každú vec čo mi niekto povie, lebo potom by som bol ako taký robot. Vyjadrím názor, ale to že ako to človek zoberie, tak nedokážem nikdy odhadnúť, lebo každý človek v živote je iný a každý človek má aj iné predstavy o živote. Ja nikdy nebudem odsudzovať ľudí čo sa odlišujú nejako od sveta svojimi názormi, ale to čo je nesprávne, tak na to budem poukazovať vždy a či s tým niekto bude súhlasiť alebo nie, tak to nechávam na tých ľuďoch. Ja určite nemám návod na to, ako mám žiť svoj život, ale viem že sa vždy napriek všetkému nad vecami zasmejem a pôjdem ďalej.

Vždy keď som chcel písať tento článok, tak mi doslova vybuchla hlava a mal som okno v tom čo mám písať. Už to v skutočnosti nie je taký problém, lebo v dnešnom svete je rarita priznať nejakú vec. Je umenie priznať si že môj introvertný život skrátka je taký aký je, ale aj napriek tomu ho mám rád. Možno nemám na jednom prste všetky ženy na svete, ale ja sa uspokojím aj s tým málom čo mám. Mne skrátka vedieť, že mám okolo seba ľudí čo ma chápu, vedia mi povedať čo robí dobre a čo by som mal robiť lepšie a za takýchto ľudí budem vždy vďačný. Ak človeka niečo trápi o čom by chcel hovoriť, tak by to prirodzene nemal dusiť v sebe, lebo sa bude potom trápiť. Ja v skutočnosti to takto riešim, že to všetko zo seba dám von a nebudem sa za nič skrývať. Nebudem tajiť svoje pocity tým ktorých mám rád a o ktorých viem že ma nikdy nesklamú. Uvedomujem si, že na všetko v našom živote sa treba pozerať z druhej strany. Ako vždy sa hovorí že minca má dve strany a v tomto prípade to takto platí, že nie je všetko iba čierne, ale sú veci čo sú aj biele. Je na nás, na akú loď vstúpime a že či sa necháme unášať prúdom alebo pôjdeme proti samotnému prúdu. Práve toto na tomto živote ma baví, že nie všetci sme rovnakí a že všetci máme svoje určité poslanie. Len je na nás či si život dostatočne vážime na to, aby sme to pobudli čo najdlhšie alebo ho premárnime tým že si na neho siahneme. Treba si uvedomiť že všade sa dajú nájsť dobrí alebo zlí ľudia, teda žiadne nezmyselné škatuľkovanie že jeden je taký a druhý je taký. Aj hudba býva len dobrá a zlá, takže je nezmysel niečo označovať ako komerciu alebo underground. Je na nás akých ľudí do svojho života pustíme a netreba sa v tomto prípade pozerať na náboženstvo, rasu alebo na farbu pleti. Nezáleží len na tom, aký je navonok alebo na to akú má orientáciu, ale aký je ten človek vo svojom vnútri. Byť iným neznamená automaticky že je to niečo zlé, zvrátené ako nám to prezentujú naše médiá ktoré na základe toho prezentujú verejnú mienku ako takú. Skutočný problém nie je v tom, že je človek iný, ale že inakosť človeka je chápaná ako tá zlá, najhoršia a najme zvrátená. Nikdy by sa človek nemal báť povedať že čo skutočne cíti a nemal by pozerať na to, ako to zoberú iní. Lebo vždy platí že niekto toho človeka pochopí a niekto nie, ale to je už kolobeh života, ľudia takí boli a takí budú vždy. Byť introvertom nie je hanba a celkovo nie je byť iný a nejako sa odlíšiť od tej masy ľudí. Netreba sa hanbiť za to kým sme, ale skôr sa treba na to pozerať s tým pocitom, že sme tu a že sme všetci sme nejakým spôsobom z nejakým poslaním. Nikto z nás nie je zlým človekom, len všetky situácie čo sa okolo nás dejú tak v nás formujú tú našu povahu.

Jozef Blšák

Jozef Blšák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Jozef Blšák a mám 27 rokov. Rád sa venujem písaniu a najradšej píšem o tom čo vo svojom živote zažívam. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu